/1/
Stojí na balkone, odpije si z frankovky,
dnes by bolo zasa dobré zarobiť tie bankovky,

jednym okom pozre na mobil, v tom mobil zazvoní,
císlo pozna zbehne pred vchod, predať drogy Karlovi,


Karlo je vyjebanec bez svedomia, ide na vec,
ukradne prachy mame, len nech ma klinec v hlave,
nasada do taxíka, smeruje do kasína,

presukať, pre!@*@ať noc a zajtra nova kríza,

v kasíne robí ona, zo sídliska Mona,

vzdy si nasla cvoka, co ju mlatil ako koňa,
chce viac od zivota ako len chuť skociť z okna,
Karlo je pre ňu stokar, jackpotom je Roman,


on je séfom kasína, tmavy Gruzínec,
udajne sedel v cudzine za podvody u firiem,

prahnuci pomoci mal pod palcom celé mesto,
kluby, bary, herne, transport, biele mäso,


ref. (2x)
Mesto spí,
a v spanku píse

nové príbehy,
je ťazké im obcas veriť,


/2/
Ona nechce cely zivot platiť podnajom,
zahrava sa s Romanom, vystrih, sukňa po zadok,

on uhyba jej pohladom, zien ma predsa dosť na noc,
no po par dňoch, neodolal a vecer ju pozval von,


prec z tohto mesta, Tatry, hotel z rozpravok,
namotana odpoveda na dosť jeho otazok,
vyfajcí ho za volantom, dnesny spôsob vďaky,

chce ho mať v hrsti, teda v hrsti jeho konto - prachy,

Karlo ide mestom v ďazdi, k svojmu dílerovi,

musí sa posilniť pred tym nez ticho príde do hry,
rychly biznis, ruka ruku mije, spokojny je díler,
sňup sňup, vdychne, spokojny je Karlo ihneď,


kluce zastrngaju, startuje dodavku,
líha na podlahu a naplno tracky z Pociatku,

Mona vystupuje z auta, luci sa so svojím séfom,
odomyka tmavy vchod a pri vyťahu, bum - headshot,


ref. (2x)
Mesto spí,
a v spanku píse

nové príbehy,
je ťazké im obcas veriť,


/3/
Zobudza sa v dodavke, v hlave tupa bolesť,
po tvari jej steka prameň krvi a v plucach oheň,

usta zapchaté, ruky, nohy zviazané,
nutkanie na vracanie, v tom vozidlo zastane,


v krvi adrenalín, dvere sa rozletia na dve strany,
a v nich silueta muza co ju stale balil,
Karlo isto ziarli a z jedu ju chce zabiť,

vzdy ju pozval na drink, no vzdy odmietala jeho snahy,

teraz sa jej pomstí, bere ju na ramena,

Mona zviazana, zranena zas na chvílu zamdlieva,
pocuje je len vŕzgot dverí a cíti silnu pleseň,
po par krokoch ju zhadzuje na posteli, zamkne dvere,


cez mreze okna zbada, ze je v horach nad mestom,
mozno ju Karlo znasilní a mozno chce len priateľstvo,

a mesto spí, az na par netopierov,
nechce byť svedkom hry ktora je bez podmienok,


zivot na nas nikdy neutocí revolverom,
ale nastrahami v tomto boji dennodennom,
Karlo strazi Monu, v tom pípne SMS,
píse Roman, predať - smer Neapol este dnes,


A polícia casom zacne svoje patranie,
a prípad sa po case nenapadne zahrabe,
mesťania si budu suskať horory na kave,
maju tému mimo rutiny v tovarni na papier